„Požiar Bojnického zámku 9. mája 1950 znamenal veľký zlom v jeho
dejinách. Vyvolal obrovskú vlnu solidarity, ktorú spustili obyvatelia
Bojníc. Tí hneď po uhasení ohňa spísali rezolúciu, ktorou vyzývali
prezidenta, vládu, parlament, štátne i krajské úrady na okamžitú obnovu
požiarom poškodeného zámku," spomenul archivár múzea Erik Kližan.
Obyvatelia podľa neho využili aj vplyv Bojničanov, ktorí práve zastávali významné funkcie v štátnej správe či samospráve. „Práce
na rekonštrukcii začali takmer okamžite. Desiatky stavebných
robotníkov, medzi nimi aj zruční bojnickí murári a tesári, dokázali svoj
'fortieľ', keď už v auguste 1951 boli hlavné práce hotové. Zámok opäť
nadobudol svoju typickú romantickú siluetu," doplnil.
Pomedzi práce sa splnila aj ďalšia výzva bojnickej rezolúcie, keď sa 7.
septembra 1950 zámok stal sídlom nového Krajského nitrianskeho múzea.
„Múzeum takmer okamžite začalo s hľadaním vhodných zamestnancov a tí s
inštaláciou v zámku uložených a z rôznych zvozov prinášaných
historických predmetov. V duchu nových a moderných metód múzejnej práce
bola vytvorená prvá expozícia venovaná archeológii v Nitrianskom kraji," ozrejmil Kližan s tým, že jej otvorenie bolo spojené s odovzdaním obnoveného zámku verejnosti.
Slávnosť spojená s veľkým zhromaždením verejnosti sa uskutočnila 2. septembra 1951 o 14:00 na nádvorí zámku.
„Okrem príhovorov pozvaných hostí na nej odznela prednáška o histórii
Bojnického zámku, odhalili tam pamätnú tabuľu a návštevníci si pozreli
novú expozíciu múzea. Slávnosť ďalej pokračovala kultúrnym programom s
vystúpením hudobného orchestra, prednesom básní a ukážok slovenských
tancov a tradičných dožiniek," dodal archivár múzea.